Rozlúčka s rokom 2017

Posted by with No comments
Aloha!

Ja fakt neviem, prečo som si ten pozdrav tak strašne obľúbila.

Vždy je pre mňa pomerne ťažké začínať tieto deep články, kde si chcem vypísať srdco, pretože mi v hlave lieta celý kŕdeľ myšlienok a neviem, ktoré skôr vypustiť aby som zbytočne nepredbiehala udalosti. Aj tak si tento článok nakoniec prečítam tak 2x minimálne.. A upravím odseky, nech to má aspoň trošku logickú súvislosť a neskáčem od hlavy k päte.

Začnem asi tým, že za rok 2017 sa toho v mojom živote mnoho zmenilo. Oh, zas cliché. Ale áno zmenilo. Čím ďalej, tým viac sa snažím byť sama sebou a naplno sa prejaviť. Myslím si, že je to veľmi dôležité, aj keď v niektorých situáciach dosť obtiažne. Hlavne vtedy, keď od vás niekto čaká, že mu stopercentne prikývnete, ale vy to nespravíte. Nie preto aby ste ho nas*ali, ale preto, že to tak necítite.

Minulý Silvester som strávila mimo domu (a ako to už u mňa býva zvykom, ako trávim Silvester, tak trávim celý rok) aspoň u mňa to tak skutočne funguje. 

Akcijky, párty, koncerty, výlety.... ZÁŽITKY. Tento rok som si stihla splniť sen a zúčastniť sa koncertu Shawna Mendesa vo Viedni. Aj napriek tomu, že som tam šla na vlastnú päsť a stratila som sa už v autobuse to bol jeden z najsilnejších zážitkov v mojom živote. Po skončení prvého ročníku na vysokej som sa rozhodla, že cez leto skúsim žiť ako pražáčka, čo sa mi moc osvedčilo a už po bakalárovi by som tam rada zamierila. S brigádami to síce stálo za prd, ale atmoška a ľudia v Prahe sú úplne iní a zistila som, že Brno sa pre mňa stalo dosť malým a vcelku bezvýznamným miestom, odkiaľ utekám každý víkend domov za rodinou (do ešte menšieho a bezvýznamnejšieho mesta). Čo za rok a pol v Prahe nebudem môcť robiť, ale upokojujem sa myšlienkou, že každý raz musí vyletieť z hniezda. Ďalej to bol Sziget v Maďarsku, ktorý bol opäť nezabudnuteľným zážitkom a po 2. návšteve tohto perfekto festivalu sa asi stávam viac než závislá a už teraz by som si predplatila vstupenku na 10 rokov dopredu. Keby som na to mala prachy, haha. Prvýkrát som mala šancu nakupovať v Primarku a odniela som si odtiaľ 2 tašky nového oblečenia, ktoré som zdokumentovala v najnovšom haule na youtube. Navštívila som Egypt, ktorý mi stačilo vidieť asi prvý a poslednýkrát. Koncert Bena Cristovaa po asi 3 rokoch a kopec iných super vecí.







Zmenil sa môj fashion taste, za čo som patrične vďačná, pretože si o mne konečne menej ľudí myslí, že som lezbička. Konkrétne mi to už asi pol roka nikto nepovedal, wohoo. Obmedzila som nosenie šialených rúžov na minimum až nič a... Milujem nude farby, červené rúže. V zhrnutí- obliekať sa viac ako žena a menej ako gotička, ktorou som aj tak nikdy nebola.

    

 A milujem všetko bodycon, pretože milujem cvičiť zadok a musia to všetci vidieť. (prečo by som sa nepochválila, keď môžem?) 

  


Ostrihala som sa. Ok, najprv to bola Lucka a potom kaderníčka. Ale podstatou je, že som to skutočne spravila. Zvykla som nosiť vlasy pod kozy a zrazu som sa rozhodla dĺžku vlasov rapídne zmeniť. "Žena, ktorá je pripravená ostrihať sa je pripravená zmeniť celý svet!" čo vnímam ako neskutočnú pravdu, pretože to bol pre mňa obrovský krok. Ale hlavnou podstatou tohto činu bolo to, že už som dávno nebola to zakríknuté dievča zo strednej a kým som nespravila nejakú väčšiu zmenu, stále som ho videla v zrkadle, čo ma fakt nebavilo, otravovalo.. Ale.. Momentálne som rada, že moje vlasy nabrali dĺžku po ramená a na tak krátko už asi nikdy nepôjdem. Každá strana môjho "bob" účesu si vybrala svoju fav stranu a potom som vyzerala doosť komicky. 

  


Selflove. Odmalička som si na sebe vedela nájsť veci, ktoré by som najradšej vygumovala a nakreslila ešte raz, ale tento rok som si uvedomila, že každý je krásny svojim vlastným spôsobom (jeez, všetký anglické quotes vyznejú tak na p*ču v slovenčine, že?). Nesnažím sa hľadať krásu len na a v sebe, ale aj na ľudí v mojom okolí. A verte mi, že je oveľa lepšie pozrieť sa na niekoho a oceniť na čom krásne oči, úžasný účes alebo výraznú sánku ako sa zameriavať na nechutne vytrhané obočie a iné nedostatky. Nechcem tu ale zo seba robiť jediné svetielko v tmavom lese, pretože keď si to tá špina skutočne zaslúži, najradšej by som jej vystrelila mozog z tej tupej lebene. Asi už pozerám priveľa Dextera a stáva sa zo mňa psychopat. Sorry, not sorry. Asi 500x som tento rok oplakala to, že nemám štíhle do neba siahajúce nohy, thigh gap, miery 90-60-90 ... NASRAŤ. Rozhodla som sa, že ženy s krivkami v mojich očiach vyzerajú oveľa lepšie. A odvtedy chcem gigantickú riť, ktorú som určite v kútiku duše chcela vždy, ale až teraz som si to fakt uvedomila. Začala som nosiť menej baggy oblečenie a nechápem prečo som so sebou bola tak strašne nespokojná a revala som kvôli tomu, že už nemám 43kg ako kedysi, keď som domov chodila mŕtva po 6tich hodinách v škole a dvojfázovom tréningu, po ktorom som už z trička ani nedokázala žmýkať pot, pretože z kostí a kože som toho proste nemohla moc vyprodukovať. O tom by som ale radšej napísala samostatný článok, pretože si myslím, že mať pokrivený ideál krásy je tá najväčšia brzda na ceste k selflove. Je dôležité mať sa rada. Kto iný by to so mnou, preboha, vydržal celý život keď nie ja? 

Vrátila som sa k foteniu outfitov, najprv v Prahe s Veronikou a neskôr v Brne s Marekom. A musím uznať, že ma to strašne bavilo a je to asi tak triliónkrát lepšie ako si so sebou všade nosiť statív a vyzerať ako autista, hah. Stihla som natočiť aj svoje prvé video s niekým iným ako sama so sebou! Za čo ďakujem Lole a Martinke. 



Bezvýznamný odsek .... Začala som pozerať nové a nové seriály a upgradela môj všeobecný prehľad. Joke. Ale musím si na tom nájsť nejaké plus okrem leňošenia v posteli a utužovania rodinných a priateľských vzťahov, nie?

Aj napriek množstvu nepríjemných zážitkov sa snažím stále myslieť pozitívne, najhoršie pretrpieť a potom sa niečím odmeniť- najlepšia motivácia ako napríklad prežiť skúškové, hah. Možno som sa tento rok párkrát fakt opustila, začala questionovať celý svoj život a zostala stáť na mieste, ale po prehodnotení mi to určite dalo viac ako ma to zabrzdilo a dokázala som sa v určitých situáciach rozhodnúť rýchlejšie a ujasniť si, čo vlastne chcem- je to pre mňa jedna z najťažších vecí na svete, pretože som mega nerozhodný človek. Za jednu z tých nepríjemných situácií považujem rozchod s priateľom. Áno, áno, áno.. Najprv sme si boli mega blízki, ako asi v každom vzťahu. Ale po určitom čase sa začnete lepšie a lepšie spoznávať a určité veci na sebe vzájomne začnete nenávidieť až nakoniec jeden z vás dostane rozum a ukončí to. A ten druhý si vás zablokuje na všetkých sieťach aby sa nemusel pozerať na to ako si raz nájdete happy end s niekým iným. Čo vás koniec koncov len utvrdí v tom, že vaša spoločná cesta sa jednoducho musela rozdeliť na dve samostatné. Holt, občas sa správam ako bezcitná sviňa, čo mi je občas fakt ľúto, ale občas musím byť sebec a občas myslieť viac na svoje šťastie ako na šťastie iných. A presne to som sa potrebovala naučiť.

Rozhodla som sa, že nebudem padavka a tentokrát si svoj single život užijem a nebudem plakať do vankúša, že som opäť sama. Ale 4 roky sú fakt veľa a tentokrát by to mr.dokonalému mohlo trvať trošku kratšie. Napríklad v roku 2018 by sme sa mohli stretnúť, čo ty na to?

Rozšírila som si okruh kamarátov, pretože tých nie je nikdy dosť! A po pár nepríjemných skúsenostiach som sa opäť vrátila k názoru, že nepotrebujem moc alkohol aby som sa dokázala zabaviť. Hlavne keď si pomyslím na to, ako antiproduktívne určite strávim nasledujúci deň. 

A teraz veľká oddeľovacia čiara za rokom 2017
________________________________________________________________________________


Čo predsavzatia do roku 2018? Myslíte, že nejaké mám? Okej, začnem asi tým, že pokiaľ niečo fakt chcem zmeniť, dokážem to aj počas roka a aj v stredy (pondelky neznášam a chcem tým ofc zas povedať, že k mojim goals môžem začať kráčať aj v strede týždňa), ale na druhej strane chápem, že 1. január je taký dobrý odrazový mostík a 31. december je koniec akejsi kapitoly, v ktorej pokračovať nechceme alebo dokonca nesmieme.

Týchto pár vecí, ktorých hodlám vymenovať nechcem vyslovene nazvať predsavzatiami aby som si po predošlom odseku nenas*ala do huby, ale skôr by som povedala, že sú to body, ktorých by som sa v nasledujúcom roku chcela držať viac ako v tých predošlým. 

PRODUKTIVITA. Mám len dva stavy. Buď som totálne produktívna, celý deň lietam, stihnem školu, fitko, napísať článok, pokecať s kamošmi a nedajbožee sa aj niečo nové naučiť (dobre klamem, učím sa len keď mi horí za riťou) alebo som v stave, ktorý s obľubou nazývam "lenivé prasco", kedy som celý deň schopná ležať pred seriálmi, scrollovať si instagram a rozmýšľať nad tým ako budem zas niekedy produktívna. Možno si poviete, že je to fajn a netreba stále len makať. Ale ja mám taký pocit, že by som práve mala začať viac makať a menej oddychovať. To je jedna z prvých vecí, s ktorými jednoducho potrebujem niečo spraviť, inak obrastiem pavučinou, haha.

BLOG A YOUTUBE. Produktivitou som myslela hlavne pokračovanie v tom, čo ma skutočne baví a napĺňa. Písanie, fotenie, točenie. Hurray do toho.

JEDLO A PITNÝ REŽIM. Po mojom anorektickom zážitku som síce zostala verná aspoň cvičeniu, ale s mojim jedálničkom to občas vie byť pekne biedne. Okrem toho mi v hlave vkuse bliká kontrolka "nedostatok bielkovín". Z čoho mi potom má rásť riť, keď nebudem papať viac a kvalitnejšie? Tiež by som mala začať viac piť (alkohol menej, samozrejme!), pretože sú dni, kedy vypijem jeden pohár vody, čo je fakt desne málo. Keď toho pijem veľa, tak chodím akurát stále čúrať, čo je asi tá vec, ktorá ma na namakanom pitnom režime stále odrádza. Už takto mám pocit, že 3/4 svojho života strávim na záchode. 

ŠETRENIE. Pred rokom som si založila svoj prvý sporiaci účet, kde si odkladám nejaké prašule, lebo pokiaľ by sa mi miešali na klasickom osobnom účte, asi by som to rozplieskala všetko do posledného haliera centa. A potom len smutne pozerám na instagrame na všetkých ľudí, ktorých práve skolila cestovná horúčka s plačom, že ja si môžem zacestovať tak na autobusovú stanicu a naspäť. A aj to pešo. Tiež by som si tento semester mohla nájsť aj nejakú nárazovú brigádičku.

ROZHODNOSŤ. Jeden z aspektov, na ktorých musím fakt popracovať. ,,Miška, čo je lepšie toto alebo toto?" ,,To prvé... Ale vieš čo... aj to druhé sa mi páči.. Ja fakt neviem!" Staph it, takto to už ďalej nepôjde. Nerozhodnosť neznášam na všetkých ľuďoch v mojom okolí.. To asi znamená, že by som neznášala aj seba. 

Atď.

A čo vy? Máte nejaký zoznam "predsavzatí" (omg, ako neznášam to slovo!) do nového roka? 

Homemade photoshoot

Posted by with No comments
Aloha!

Ešte stále sa vytešujem z celkom pohodlného režimu pred skúškovým a okrem učenia sa, pozerania Dextera s tatinom, cvičenia a občasného dobrodrúžstva za dverami nášho bytu ma občas pichne pri srdiečku a dokopem sa k tomu aby som spravila aj niečo viac produktívnejšie, 

Práve včera sa mi hnala hlavou myšlienka, že odkedy som doma, ešte som takmer nič nepostla na svoj instagram, ktorý zvykne byť celkom živý. Samozrejme, som si všetku techniku zabudla v Brne, takže mi ako statív slúžil vianočný balíček uterákov a prázdna fľaša od vodku, ktorá mi už niekoľko rokov slúži ako váza. Oh, tumblr.

Okrem toho som sa chcela pochváliť viac "nude" make-upom ako obvykle, novou bundou, ktorú milujem a riflami, ktoré som zháňala už celkom dosť dlhý čas. Okrem toho som na pár fotiek zmotala aj môjho obľúbeného /a jediného/ brata. Až po zhliadnutí našich spoločných fotiek som si uvedomila ako sa hrozne moc podobáme. Vyzerá skoro ako ja bez make-upu, hahah.













Primark a vianočné trhy vo Viedni

Posted by with 1 comment
Aloha! Dnes som sa rozhodla nepísať recenzie a ani nepostovať outfity. Rozhodla som sa pripomenúť si môj posledný výlet pred skúškovým obdobím (pretože počas neho bude môj život dosť antisociálny).

Čím ďalej, tým viac sa mi osvedčuje myšlienka, že ,,je lepšie mať pár skutočných priateľov ako veľa falošných a "dobrých"". Potvrdilo sa mi to aj pred 2 týždňami, keď sme so Sabčou cestovali do Primarku. Bol to vlastne narodeninový darček, ktorý som od nej dostala. Dosť dobré, že? 

Nocovala som u nej a v dosť skorom rannom čase sme sa vybrali do Bučovíc (???), odkiaľ nám odchádzal autobus, ktorý samozrejme šiel aj cez Brno, ale chceli sme si spraviť spoločný večer. Prebrať všetky novinky. Taký ten klasický girly talk- čo nové pribudlo v našich šatníkoch.. A samozrejme sme ohovárali chlapov, pretože to je taká najvďačnejšia téma. Vždy je o čom.

Cestu sme zvládli s asi pol hodinkovým meškaním, čo je celkom akceptovateľné. Čo ale až tak akceptovateľné nebolo bol fakt, že naša jazda bola aj s nejakým výkladom, ktorý nikoho nezaujímal- Pripomenulo mi to školské výlety. Plný autobus deciek, ktoré sa nevenujú tomu, čo sprievodca šomre tam vpredu do mikrofóna totálne monotónnym hlasom, pretože to odrieka tak po 500miliontýkrát v danom týždni. S tým rozdielom, že tento autobus bol plný mládeže a dôchodcov (alebo dôchodcov a mládeže?) 

Pred Primarkom sa teta sprievodkyňa spýtala konečne podstatnú otázku ,,Je tu niekto, kto s nami nechce ísť na vianočné trhy, ale plánuje 8 hodín nakupovať v G3?" So Sabinkou nám ruky vystrelili rýchlosťou svetla. Nebolo to len tým, že sme boli moc pohodlné a vonku -300 stupňov, čerstvo nasnežené a tak, ale vo Viedni som zostávala u Lucinky a jej priateľa, takže sme trhy plánovali obehnúť večer. Veci sme si odložili do 3 skriniek a hor sa na nákupov!

   

Primark je ako Aliexpress/Ebay v kamennom obchode. A kto ma pozná vie ako milujem aláčik, hihi. Dosť som sa v tom vyžívala. Košík som naplnila natoľko, že som to do kabinky brala na 3-krát, pretože max bolo 8 kusov oblečenia na jednu návštevu kabínky, čo sa mi tety predavačky snažili vysvetliť najprv nemecky/rakúsky a keď zbadali môj nepríčetný pohľad logicky si pospájali súvislosti "just 8 pieces, please". Spokojne som si vybrala 8 kúskov oblečenia, ktoré som chcela skúšať ako prvé. Vtedy som však nemyslela moc dopredu a stretegicky, a dosť som to pomiešala. Tričká, nohavice, mikiny. Na druhýkrát ma napadlo, že by bolo celkom rozumné vziať si len jeden druh oblečenia aby som v tej kabínke nemusela moc šaškovať. Challenge accepted a aj splnený. Podarilo sa. Z takmer milión kúskov, ktoré som si skúšala som viac než polku vyradila. 


Kolečko okolo všetkých handier sme po istom čase dali znova a ja som svoj prekypujúci košík opäť doplnila niečím novým. Potom sme si tam na okraj, kde nikomu nebudeme zavadzať drepli ako 2 autistky, Sabinka doniesla 2 ďalšie košíky a my sme triedili čo fakt chceme a čo s nami brány Primarku v ikonickej papierovej Primark taške neprekročí. 

   

Hotovo. 

Ale potom sme objavili detské oddelenie a ja koženkovú bundu, ktorú som videla pred pár týždňami na vinted a tiekli mi slinky. Šup s ňou do košíka. Objavila som voňavé sviečky za 0,8€. Ďalšia vec x2 v košíku. Takže to hotovo beriem späť.

Po Primarku sme obehali ďalšie obchody v G3, napapali sa v McDonald's, kde majú aj klasický cheese bezlepkový čím si získali moje ľadové srdce. Samozrejme (po 2 mesiacoch letnej brigády v tomto fastfoodovom kráľovstve, ale samozrejme, v BA) som začala uvažovať nad dosť podstatnou vecou. Objednala som si cheeseburger. Preboha! Čo ak tam bude len syr a nenatlačím do seba žiadne mäso, môj denný príjem bielkovín by tiež zrovna neposkočil radosťou. Utekala som teda za mladou slečnou, ktorá obsluhovala za pokladňou a poprosila som ju, že ten cheese má byť ham. Hamburger. Ale to mne trubke akosi nedošla, že ten je bez sytu. A že klasický cheese je to čo som prvoplánovo chcela. No des.. A hrôza. Nič ma v tom mekáči nenaučili. 

Potom sme znova otočili Primark, lebo 8 hodín je fakt veľa a o pol siedmej po mňa prišla Lucinka aj s jej priateľom. On sa večer vyttratil von a my sme si navarili sáčkovú polievku a utekali sme do mesta. Viedeň mi zas a znova učarovala, a to že sa mi asi po 20 minútach vybil mobil ma teda skutočne nepotešilo! Lucka bola dostatočne obetavá a podala mi svoj "môžeš fotiť na mojom". Určite sa mi v tej chvíli (a tme) rozžiarili očká ako Sírius a s radosťou som si vzala jej telefón.


Za niečo čo nebol punč, ale tiež to bolo nejaké vianočnotrhové pitie sme vysolili 4 eurká (+4 ako záloha za pohár), preto sme si to dali ako správne Slovenky žijúce v Česku napolku. Ja som sa po pár glgoch danej chuti prepila rovnako ako Lucka, tak sme vrátili pohárik kvôli zálohe. Aj by som sa s vami rada podelila o to, ktorým námestím sme sa prechádzali, ale fakt neviem. Všímala som si len luxusných obchodov, kde budem raz nakupovať, kde budem bohatá a architektúry, samozrejme. A pekných ľudí, lebo Viedeň je ich plná.

   

Po náročnom dni plnom chôdze, spoznávania pamiatok obchodov sme sa vrátili na byt a pustili sme si telku. Skúšali sme hlasové ovládanie. Chceli sme začať youtubom. Lucka to spustila a povedala "jútub".. Nič sa nedialo. Tak som teda povedala aj ja "jútub".. Stále nič. Tak nám preplo a asi 5 sekúnd vkuse sme opakovali to isté. Zrazu prišiel očakávaný výsledok v neočakávanej forme. "youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube,youtube".. Ale! Účel to splnilo!

Po čeknutí noviniek od našich fav aj menej fav youtuberov sme sa rozhodli, že by sme takýto pekný večer mohli zakončiť filmom. Už ani neviem ako sa to volalo ale pamätám si len to ako som bojovala s mikrospánkami. Po zaželaní dobrej noci som zaspala bez akýchkoľvek problémov.

Na ďalší deň sme zas zakempili v obývačke a chceli sme si pozrieť nejaký filmík. Randomne sme sa dostali k Saw a rozhodli sme sa, že si dáme prerušovaný maratón. 2 diely sme stihli ako nič a zvyšok dopozeráme, keď sa nabudúce stretneme (minulý týždeň sme pokročili o ďalší diel!). 

Nastal čas rozlúčiť sa, Cestovala som mojim obľúbeným regiojetom. Jediné čo ma znepokojovalo bolo neustále kňučajúcorevajúce dieťa na vedľajšej sedačke, ktoré sa neutíšilo počas celej cesty. Jedinou únikovou cestou z tejto situácie bolo vypeckovať si naplno hudbu. Keď sa stewardka prišla spýtať či chcem nejaký horúci nápoj, tak som si to len akosi po pamäti odčítala z jej pier a dala som si horúcu čokošku. 

Bol to perfektný výletík, ktorý si určite mám potrebu zopakovať. Teraz by som sa s vami rada podelila o pár fotiek, ktorými som moc nechcela narúšať text aby sa z tohto celého nestal komiks. Haulík plánujem natočiť, tak ho pridám dodatočne.












AVON NOVINKY OKTÓBER

Posted by with No comments

BB lak mám v odtieni "Restoring beige". Je dostatočne tekutý a chválitebne pigmentovaný. Plus je v mojich obľúbených nude tónoch! Lak Pink Illusions má určite žiadaný efekt, avšak po nanesení aspoň 2 vrstiev, čo nie je až tak veľkým sklamaním. Má taký metalický efekt. Môj je v odtieni "Metalize me".



Toaletná vôňa Mesmerize for her

Túto vôňu som si najprv vybrala v inom prevedení. Konkrétne to bola Mesmerize Black, ktorá voňala úplne perfektne, preto som musela vyskúšať aj tento zázrak v modrom flakóniku. Obsahuje bielu broskyňu, ružovú pivóniu a nakoniec moje obľúbené santalové drevo, ktoré aj z tej najsladšej vône spraví tú ťažkú, ženskú.




Vždy, vždy, vždy treba dbať na to aby boli pery poriadne hydratované. Okrem toho, že popraskané pery sa nikdy nenosili a ani nosiť nebudú, každý chce predísť bolesti. Pokiaľ milujete rúže ako ja, o hydratáciu treba dbať o to viac, pretože žiaden rúž na popraskaných perách nevyzerá dobre. Lush lips je jeden z tých balzámov, ktoré proste musíš mať v kabelke. Ja som si zvolila kokosovú variantu, pretože kokos je moja srdcovka!




Pri poslednom kladení si existenčných otázok typu: ,,Čo je zmyslom môjho života?" ,,Čo nás čaká po smrti?" Som sa dopracovala až k otázke ,,Prečo si 3x denne krémujem ruky, ale na svoje chodidlá vôbec nemyslím?" A presne to ma donútilo vyskúšať tento gél. Je fakt príjemný, chladivý a pomery v krémovaní sa asi čoskoro zmenia.




Naniesť podklad, makeup, púder zafixovať. A čo tak podklad a fixácia v jednom? Tento sprej je už mojím asi štvrtým balením, pretože som s ním veľmi spokojná, Pleť nevysúša a make-up skutočne zafixuje.




Nakoľko som na linky celkom uletená a v poslednej dobe si kreslím len čiarky na konci očí (straśne sa mi to páči a je to oveľa menej pracné ako full linka) rozhodla som sa vyskúšať túto linku, ktorá ma nezvyčajný aplikátor. Aplikátor sa mi však presne hodí k môjmu každodennému pololinkovému rituálu. Nerozmazáva sa a pevne drží, taktiež je perfektne pigmentovaná.



Vejárovitý štetec & Štetec na obočie

Vejárovitý štetec som chcela už asi odvtedy ako som začala sledovať make-up tutoriály, avšak vždy som si našla nejaký iný, ktorým som sa highlightovala. Tentokrát som mala možnosť konečne tuto povinnosť kúpy neodkladať a v jednej z Avon kampaní som mala možnosť vybrať si ho. A som viac než spokojná! Tvarovať obočie bez tohto skoseného štetca na linku (v živote som si s ním linku nerobila) je nemožné. Môj aktuálny už pomaly odchádza na druhý svet, preto som ho potrebovala rýchlo nahradiť novým. 




Krémový rúž v pere, ktorý super hydratuje, nevysúša a je obohatený o OF15- pery ochráni aj pred slnkom! Tentokrát som si vybrala odtieň forever pink, pretože nude odtieňov v ružových tónoch mám stále málo, hah.





Občas stačí málo! A tým myslím len jedna ceruzka na pery, na ktorú netreba nanášať rúž. A predne preto som sa rozhodla pre odtiene "Coral desire" a "Simply spice". Coral desire má taký tehlovo červený nádych a Simply spice nesie tmavohnedý odtieň. 




Dosť ľahučký make-up, avšak slabé krytie (konkrétne je zaradený medzi make-upy so stredným krytím), má polomatný finiš a obsahuje prášok z diamantov. Pleť hydratuje a na pocit je vďaka nemu veľmi hebká. Vybrala som si odtień "nude".



Advance Techniques Styling "STRAIGHT"

Produkt z kategórie starostlivosti o vlasy. Po aplikácií by mal vlasy vyrovnať. Nie je to síce 100 percentné, ale určite aspoň na tých 60 percent zapôsobí a trošku ich skrotí.


Toaletná voda Today Tomorrow always

Tentokrát som do môjho obľúbeného testovania parfémov zapojila aj maminu a tatina. Mamina si zvolila parfém today tomorrow always, ktorý je príjemný, ľahký a nebolí vás z neho po 3 minútach hlava ako z každého, ktorý si vyberiem ja (ah, tie ťažké a korenisté vône!) Veľmi si ho pochvaľuje a do tohto výberu nešla naslepo, priznala sa mi, že už ho predtým mala ai 2-3x!




Tatino sa s tým veľmi nebavkal a vybral si druhú pánsku vôňu, ktorú objavil. Aj napriek tomu sa fakt trafil do čierneho, pretože Aspire man je neskutočná vôňa! Príjemná, mužská a určite by som sa otočila za každým chlapom, ktorý by ju použil. Obsahuje zmes sviežeho citrusu, štipky korenia a elegantných drevitých tónov. Boduje aj čo sa výdrže týka!




Skutočne nádherná vôňa! Vybrala som si menšiu verziu, keby som sa náhodou netrafila do svojho obľúbeného ťažko-korenitsto- a mierne sladko orientovaného parfému. Ale.. Podarilo sa mi to! Attraction for her obsahuje listy lesnej jahody, arabský jazmín, akordy ambry. A môžem potvrdiť, že tieto ingrediencie spolu voňajú úplne úžasne. Flákonik je tiež dostatočne elegantný, takže tento parfém u mňa jednoznačne zabodoval ako celok.